Nestville Open Fest (24. – 25. 06. 2023) – Predaj lístkov už len na mieste

Výroba čokolády

Čokoláda sa vyrába z plodov kakaovníka Theobroma cacao, ktorý rastie v tropických oblastiach. Je veľmi náročný na pestovanie a podmienky. Plody kakaovníka rastú priamo na kmeni. Majú tvar malej rugbyovej lopty a vo vnútri ukrývajú kakaové bôby. Tie sú v surovej podobe pokryté bielou tekutinou. Zber plodov prebieha 2 krát ročne.

Historia čokolády

História čokolády

Kakaové bôby si svoje miesto v dejinách našli už pred tromi tisíckami rokov. Mayovia, Olmecovia a Aztékovia sa z nich neskôr naučili vyrábať nápoj, ktorý ďaleko predbehol iné spôsoby konzumácie čokolády. Aztékovia verili, že kakaovník je vzácny strom, ktorý je symbolom života a plodnosti – ak sa to vynechá, kontext sa nestratí.

Základom čokolády je kakao, ktoré sa získava z bôbov tropického stromu kakaovníka (v gréčtine Theobroma Cacao – božský pokrm). Veľké kakaové plantáže sa nachádzajú v okolí rovníka v západnej Afrike, ale najkvalitnejšie kakaové bôby rastú na stromoch v strednej a južnej Amerike.

Spracovanie čokolády

Základná zložka čokolády - kakao

Historická cesta čokolády na severný Spiš

Píše sa rok 1519 a Hernando Cortéz, vyslanec španielskeho dvora kolonizuje nový svet a ochutnáva po prvýkrát kakaový nápoj na území dnešného Mexika. Na spiatočnú cestu si Hernando berie kakao a spolu s ním recept na kakaový nápoj do Španielska. Tam v roku 1528 predstavuje kakao na kráľovskom dvore kráľovnej Izabele a kráľovi Ferdinandovi.
História čokolády v Starej Ľubovni
piktogram košík

E-shop

Vychutnajte si čokoládu doma alebo obdarujte svojho blízkeho darčekovým balením. Odteraz jednoducho s možnosťou objednávky online.
piktogram srdce

Ručná výroba

Výroba čokolády je špecifická vec. Všetky čokoládové produkty  sú  bezprostredne vyrábané ručne a s láskou. Presvedčte sa sami.

piktogram balík

Doručenie

Objednaný sladký balík vám zašleme kuriérskou spoločnosťou. Zaplatiť môžete dobierkou, prevodom alebo jednoducho kartou.

Výroba čokolády

Čokoláda sa vyrába z plodov kakaovníka Theobroma cacao, ktorý rastie v tropických oblastiach. Je veľmi náročný na pestovanie a podmienky. Plody kakaovníka rastú priamo na kmeni. Majú tvar malej rugbyovej lopty a vo vnútri ukrývajú kakaové bôby. Tie sú v surovej podobe pokryté bielou tekutinou. Zber plodov prebieha 2 krát ročne. Kakaové bôby potom zrejú niekoľko dní ukryté pod banánovými listami v prirodzenom teple trópov. Počas tohto obdobia biely povlak odtečie. Potom sa kakaové bôby rozprestrú na rohožiach a schnú niekoľko dní.

Keď majú dostatočne nízku vlhkosť putujú do tovární, kde sa pražia a zbavujú šupiek. Následne sa kakaové bôby drvia na pastu a lisujú aby sa oddelil kakaový prášok od kakaového masla. Nasleduje fáza, kedy sa spolu mixujú zložky budúcej čokolády (kakaový prášok, cukor, kakaové maslo, vanilka, mlieko…). Pomleté čiastočky však stále nie sú dostatočne malé a preto nasleduje proces konšovania. Valce v nich trú a miešajú čokoládu, pričom sa odstraňuje zvyšková horkosť a čiastočky sa zmenšujú, čo prispieva k lahodnosti výsledného produktu. Najkvalitnejšie čokolády sa konšujú) aj niekoľko dní.

Posledným krokom je temperovanie čokolády – čiže zahriatie a následné ochladenie, aby sa vytvorila správna kryštalická štruktúra kakaového masla. Potom sa čokoláda zahreje na presnú teplotu, ktorá závisí od druhu čokolády a nalieva sa do foriem.

História čokolády

Kakaové bôby si svoje miesto v dejinách našli už pred tromi tisíckami rokov. Mayovia, Olmecovia a Aztékovia sa z nich neskôr naučili vyrábať nápoj, ktorý ďaleko predbehol iné spôsoby konzumácie čokolády. Aztékovia verili, že kakaovník je vzácny strom, ktorý je symbolom života a plodnosti – ak sa to vynechá, kontext sa nestratí. Základom čokolády je kakao, ktoré sa získava z bôbov tropického stromu kakaovníka (v gréčtine Theobroma Cacao – božský pokrm).
Veľké kakaové plantáže sa nachádzajú v okolí rovníka v západnej Afrike, ale najkvalitnejšie kakaové bôby rastú na stromoch v strednej a južnej Amerike. K horúcej čokoláde ako ju poznáme dnes mal ale tento nápoj ďaleko – bol veľmi horký, penivý a väčšinou sa dochucoval exotickým korením, napríklad vanilkou, korením alebo chilli. Ako prvý Európan objavil kakaové bôby už Krištof Kolumbus. Španielom však pripomínali mandle a nevenovali im tak žiadnu pozornosť. Moderná história čokolády sa v Európe začala písať od 15. storočia, kedy španielsky dobyvateľ Hernando Cortéz priviezol znalosti o výrobe horúceho povzbudzujúceho nápoja ,,xocolatl“, čo v indiánskom jazyku znamená ovocie a voda.
Pri dobývaní Mexika Cortézovi zachutila čokoláda vyšlahaná do lahodnej peny, ktorá sa podávala na slávnosti pri stretnutí s vládcom Aztékov – Montezumom. Kakaové bôby boli veľmi vzácne a preto z nich vyrobený čokoládový nápoj mohli piť iba panovníci. Pôvodná receptúra prípravy tohto nápoja spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, následným zahustením kukuričnou múkou a dochutením vanilkou a chilli korením. Čokoláda sa stala v Európe veľmi cenným nápojom dodávajúcim energiu a pôsobiacim ako afrodiziakum. V 16. storočí čokoláda preniká do Francúzska a stúpa na svojej popularite avšak iba medzi šľachticmi.

V r. 1876 švajčiar Daniel Peter prichádza s nápadom pridať do čokolády mlieko s cukrom, a tak sa rodí prvá mliečna čokoláda. Ako najobľúbenejšia cukrovinka sa čokoláda stala o štyri roky neskôr vďaka švajčiarovi R. Lindtnovi, ktorý vynašiel konšovací (miešací) stroj. Tabuľková čokoláda, ako ju poznáme dnes, vznikla začiatkom 19. storočia vďaka holanďanovi C. Houtenovi, ktorý vynašiel prvý lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaa. Počas druhej svetovej vojny bola čokoláda denným prídelom pre vojakov ako zdroj energie. Čokoládová horúčka nastala koncom 20. storočia a naďalej pokračuje…

Historická cesta čokolády

na Serverný Spiš

Píše sa rok 1519 a Hernando Cortéz, vyslanec španielskeho dvora kolonizuje nový svet a ochutnáva po prvýkrát kakaový nápoj na území dnešného Mexika. Na spiatočnú cestu si Hernando berie kakao a spolu s ním recept na kakaový nápoj do Španielska. Tam v roku 1528 predstavuje kakao na kráľovskom dvore kráľovnej Izabele a kráľovi Ferdinandovi.

Pitie kakaového nápoja sa na španielskych dvoroch udržalo viac než storočie. Až neskôr španielska princezná Anna Habsburská, dcéra už neskoršieho panovníka Filipa III. zaviedla pitie čokolády na francúzskom dvore. Podobne sa aj stalo v prípade sestry Márie Anny Španielskej, ktorá sa vydala na rakúsky dvor do Viedne. Odtiaľ to bolo už iba na „skok“. No aj tak si ešte hrad Ľubovňa musel pár generácii počkať na chutnú sladkosť. Bola to až Mária Terézia, veľká milovníčka čokolády, vďaka ktorej sa čokoláda dostala k Márii Jozefe. Tá bola neskôr rakúska vojvodkyňa, poľská kráľovná a majiteľka hradu Ľubovňa…

Kde nás nájdete

ADRESA

Nestville Chocolate

Hniezdne 471
065 01 Hniezdne
Slovensko

PONDELOK – ŠTVRTOK

10 00 - 20 00

PIATOK – NEDEĽA

10 00 - 22 00